Milá pani Veronika,

v nedeľu večer sme sa s Ľubkou vrátili z 8-denného putovania po stopách Michelangela Buonarroti. Prešli sme dve mestá, v ktorých zanechal najväčšie stopy svojho geniálneho majstrovstva. Florenciu – renesančný klenot a Rím – večné mesto.
Napriek tomu, že sme Florenciu navštívili už viac krát, jej pôvab očarí pri každej návšteve. Rím sme okúsili iba iba veľmi letmo. Bola to malá omrvinka pre mnohými rokmi. Poldenná návšteva pri ktorej sme stihli Koloseum, fontánu Di Trevi a Chrám sv. Petra.
Na túto cestu sme sa pripravili. Urobili presný plán, vytýčili okruhy, miesta, pamiatky. Pridali sa naši skvelí priatelia Tonka a Paľko. S nimi sme strávili na spoločných dovolenkových cestách za poznaním množstvo krásnych dní a prežili veľa zážitkov.
Srdečné a prekvapivé stretnutie na recepcii hotela naznačilo, že nás opäť čakajú príjemné chvíle. Štyri noci v Ríme. Takmer päť dní…
Prežili sme nádherné dni poznávania Ríma. Jeho históriu, stavebné pamiatky aj úzke uličky. Niekde pôvabne ošumelé a prázdne, niekde také plné života, že bolo nemožné zastaviť na dobré jedlo a víno. Videli Vatikánske múzeum, Chrám sv. Petra,  Sixtínsku kaplnku – skvosty pred ktorými sa dá urobiť jediné – pokloniť sa v hlbokej pokore nad majstrovstvom géniov.
Každý dobrý príbeh musí mať vrchol. Tú povestnú čerešničku. Ten náš mal.
Pani Veronika – Vás. Šarmantnú, milú, skúsenú, odbornú… Vaše sprevádzanie bolo pre nás rovnako nezabudnuteľné, ako všetky pamiatky, ktoré sme videli. Zážitkov je plná hlava. Chaoticky vyskakujú. Kostoly, obrazy, tagliatele, fontány, kávička… Do toto zabalený Mojžiš. Mal to byť vrchol nášho putovania.
Áno, musíme sa vrátiť. Musíme sa vrátiť aj kvôli Vám pani Veronika. Ešte ste nám toho o Ríme nepovedala dosť. Ľubo a Ľubka